LOGO



Spojili sme tým JAPA  a tým kafkol a vytvorili sme pre Vás tento web.

 

Stalingradské listy - 5.časť

 
Nemeckí vojaci obkľúčení v Stalingrade mali na Vianoce 1942 asi jediný dôvod napísať domov. Neboli to však blahoželania k Vianociam. Ich pisatelia si boli istí, že toto je to posledné, čo od nich ich rodiny dostanú a že domov sa už nevrátia. Boli to teda listy na rozlúčku, v ktorých už nemuseli nič prikrášľovať ani zakrývať...

Milý otče. Teraz už zostáva len niekoľko dní a sú tu Vianoce. Aby som pravdu povedal, je mi to vcelku jedno. Je strašná zima. Teraz nemám žiadny kryt. Robím službu spojára v jednom z obrnených vozidiel. Dnes sedím celý deň v tej premrzlej debne so slúchadlami na ušiach, bez prikrývok a bez akéhokoľvek pohybu. Na jedenie už dávno nič nemám. Dávky potravín boli, pochopiteľne, znížené... Konské mäso je málokedy. Naviac sa nedajú jesť surové a uprostred stepi bez stromov a krov nemôžeme zohnať drevo na kúrenie... Na pancier tanku nad rádiostanicou som si nalepil obrázok Hermana (ríšsky maršál Herman Goring, ktorý, sa 24. novembra zaručil, že zaistí letecké zásobovanie 6. armády), pod ktorým stoja jeho klasické slová: "Situácia v zásobovaní potravinami sa bude stále zlepšovať!" Sranda musí byť, aj keď sa človek už dávno odnaučil smiať...
Ak sa budeš v Stalingradu spytovať na existenciu Boha, musíš si odpovedať záporne. Musím Ti povedať, milý otče, a je mi to dvojnásobne ľúto. Chýbala mi matka a Ty si ma vychovával sám - v láske k Bohu. Preto dvojnásobne ľutujem svoje slová, lebo budú moje posledné a ja už nebudem môcť povedať nič, čím by som ich mohol kompenzovať a odčiniť. Si duchovným, otče, a vieš, že človek vo svojom poslednom liste hovorí len to, čo je pravda alebo o čom je presvedčený, že by to mohla byť pravda. Hľadal som Boha v každom kráteri, v každom zničenom dome, na každom rohu, pri každom z kamarátov. Hľadal som boha, keď som ležal vo svojom zákope, hľadal som ho na nebi. Napriek tomu, že po ňom moje srdce volalo, Boh sa neukázal. Domy boli zničené, kamaráti rovnako statoční alebo zbabelí ako ja, na zemi panovali bomby a oheň, len Boha tu nikde nebolo. Nie, otče, žiadny Boh nie je. Znovu to píšu a viem, že je to strašné, že je to odo mňa neodpustiteľné. A ak by snáď predsa len mal byť nejaký Boh, tak existuje len u vás, vo vašich spevníkoch a modlitbách, vo zbožných kázňach kňazov a pastorov, vo zvuku zvonov a vôni kadidla. V Stalingrade však nie je.


NAHOR